sk
en de
ostrolucky

Naše drevo je zo šťastnej krajiny

Kostarika skončila v rebríčku  HPI (Happy Planet Index) v roku 2016 na prvom mieste. Na popredných miestach sa umiestnila už aj v rokoch 2009 a 2012.  

Táto Stredoamerická krajina sa nachádza v tropickej oblasti a je domovom najväčšej hustoty rastlinných a živočíšnych druhov na svete.

HDP na obyvateľa  krajiny je o štvrtinu menší, ako je to u mnohých krajín západnej Európy a Severnej Ameriky a je založený predovšetkým na cestovnom ruchu, poľnohospodárstve a exporte. 

Ľudia žijúci v Kostarike majú ale vyšší blahobyt, ako obyvatelia mnohých bohatých krajín vrátane USA a Veľkej Británie a žijú dlhšie, ako ľudia v USA, to všetko sa dosahuje nízkou ekologickou stopou na obyvateľa, ktorá je len jedna tretina veľkosti v porovnaní s USA.

Kostarika už v roku 1949 zrušila svoju armádu a prostriedky prerozdeľuje na vzdelávanie, zdravotníctvo a dôchodky. Kostarický profesor Mariano Rojas z Latin American Faculty of Social Sciences pripisuje veľký podiel na blahobyte v krajine systému, ktorý vytvára pevné sociálne siete priateľov, rodín a celých štvrtí. 

Kostarika je tiež svetovým lídrom, v ochrane životného prostredia. Vláda využíva dane zozbierané z predaja fosílnych palív na financovanie ochrany lesov. V roku 2015 bola krajina schopná vyrobiť 99% svojej elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov a vláda naďalej pokračuje v investíciách do výroby obnoviteľnej energie v snahe splniť svoj cieľ, ktorým je dosiahnutie neutrálneho stavu uhlíka do roku 2021. Stane sa tak prvou krajinou na svete s neutrálnou uhlíkovou zónou.

 


Prečo potrebujeme HPI?

Až donedávna sme žili v presvedčení, že svet sa stáva lepším miestom. Čoraz nestabilnejšia globálna ekonomika, narastajúce nerovnosti medzi jednotlivými vrstvami obyvateľstva, naliehavé výzvy klimatických zmien začali túto predstavu ohrozovať. Aktuálne prieskumy potvrdzujú, že väčšina ľudí si nemyslí, že sa kvalita života zlepšuje.

Jednou z hlavných príčin týchto vzájomne prepojených kríz je tvrdohlavá snaha dávať na prvé miesto ekonomický rast, ako hlavný cieľ každej vlády. Ľudia hlasujú za politické strany, ktoré vnímajú, ako najviac schopné poskytnúť silné hospodárstvo a zvyšovanie HDP. V skutočnosti rast HDP sám o sebe neznamená lepší život pre všetkých. Nezahŕňa nerovnosti v materiálnych podmienkach medzi ľuďmi v krajine. Nehodnotí veci, ktoré ľudí skutočne zaujímajú, ako sú sociálne vzťahy, zdravie, alebo, ako trávia svoj voľný čas.

HPI meria úspech iným spôsobom, prostredníctvom udržateľného blahobytu pre všetkých obyvateľov. Podáva nám správu, ako sú úspešné jednotlivé štáty pri dosahovaní trvalo udržateľného dlhého a šťastného života pre svojich obyvateľov.


HPI kombinuje štyri elementy, ktoré ukazujú, ako efektívne využívajú obyvatelia krajín svoje zdroje životného prostredia, aby viedli šťastný život. V HPI sa na prvých priečkach nemusí umiestniť bohatá krajina, namiesto toho sa vysoko umiestňujú niektoré krajiny v strednej Amerike, Ázíjsko - Tichomorskej oblasti, kde obyvateľstvo dosahuje vysokú dĺžku života v dobrých životných podmienkach s oveľa menšími ekologickými stopami, ako ekonomicky vyspelé krajiny. HPI poskytuje návod, ako môžu ľudia žiť šťastne bez toho, aby ničili Zem.

 

Ako vypočítame HPI?

BLAHOBYT: priemer všetkých odpovedí na otázku - ako sa obyvatelia krajiny cítia a sú celkovo spokojní so životom v rozsahu od 0 do 10.  Toto meranie sa bežne používa ako indikátor toho, ako ľudia žijú celkovo.

PREDPOKLADANÁ DĹŽKA ŽIVOTA: priemerný počet rokov, ktorý sa očakáva, že bude osoba žiť v danej krajine, ak vzorce vekovej miery úmrtnosti v čase narodenia dieťaťa zostanú v krajine rovnaké počas celého života. Predpokladaná dĺžka života sa bežne používa, ako celkový ukazovateľ úrovne zdravia v krajine.

NEROVNOSŤ VÝSLEDKOV: rozdiely medzi obyvateľmi v krajine z pohľadu dĺžky ich života a ich šťastia na základe rozloženia dĺžky života a blahobytu krajiny. Vyjadruje sa v percentách.

EKOLOGICKÁ STOPA: priemerný dopad každého obyvateľa krajiny na životné prostredie. Rozhodujúca je miera spotreby nie výroba. To znamená, že napríklad CO2 súvisiaci s výrobou mobilného telefónu vyrobeného v Číne, ale kúpeného niekým žijúcim na Slovensku sa bude počítať slovenskou ekologickou stopou, nie Čínskou. Ekologická stopa je vyjadrená štandardizovanou jednotkou - globálny hektár (gha) na osobu. GHA je biologicky produktívny hektár so svetovou priemernou produktivitou v danom roku.

 

Lesné hospodárstvo Kostariky.

 

 

 

 

 

 

Typy lesov v Kostarike

Napriek nie veľkej rozlohe Kostariky sa tu nachádza veľa prírodných divov, čo výrazne podporuje jedinečná biodiverzita krajiny.

1, Tropické dažďové pralesy

Tropické dažďové pralesy sa nachádzajú v juhozápadnom regióne, ako aj v nižších oblastiach v blízkosti Atlantického oceána. Nachádza sa v nich množstvo obrovských stromov dosahujúcich výšku až 60 metrov. Ich husté koruny zabraňujú prenikaniu slnečného žiarenia, a tým obmedzujú množstvo vegetácie, ktorá sa nachádza v lese. Súhrn zrážok v týchto oblastiach dosahuje často viac ako 2000 mm ročne.  Dažďové pralesy Kostariky sú jedny z najkrajších na svete a sú známe hlavne vďaka vysokému počtu druhov rastlín a živočíchov, ktoré v nich žijú. Sú domovom pre cicavce, vtáky, obojživelníky, ryby, plazy, ktoré počas návštevy tohto čarovného miesta môžete uvidieť.  Z korún stromov budete počuť opice, vtáky, netopiere a zo zeme hlasné zvuky žiab. Nachádzajú sa tu tiež divé mačky, ktoré sú často väčšie, ako jaguáre a pumy. 


2, Hmlové lesy

Hmlové lesy Kostariky ponúkajú návštevníkom magický zážitok, ktorý opantá všetky zmysly. Všade sa rozprestiera tajomná hmla, cítiť vlhký vzduch, počuť zvuky prírody. Hmlové lesy sa nachádzajú v chránených oblastiach, ako sú  Monteverde Cloud Forest Biological Reserve, Santa Elena Cloud Forest Reserve a Los Angeles Cloud Forest Reserve. Hmla vzniká v dôsledku ochladzovania sa vzduchu, ktorá je rozprestrená po horských svahoch. Celkový pohľad na hmlové lesy nie je jediný, čím nás tento les môže očariť. Biodiverzita síce nie je taká rozmanitá, ako v dažďovom pralese, ale je veľmi endemická. Návštevníci tu môžu vidieť voľne žijúce zvieratá, ktoré nie je možné pozorovať nikde inde na svete. Rozsah druhov sa mení v každej rezervácii. V  Monteverde  Reserve sa nachádza všetkých 6 druhov veľkých mačiek, zatiaľ čo v Santa Elena Reserve sa nachádzajú hlavne pavúky a opice.


3, Tropické suché lesy

Ako to už naznačuje ich názov, tropické suché lesy dostávajú omnoho menej vlahy, ako dažďové a hmlové lesy. Nachádzajú sa v nižších nadmorských výškach na pobreží severného pacifického pobrežia v provincii Guanacaste. Rovnako, ako ostatné lesy sú tiež súčasťou národných parkov – Guanacaste, Rincon de la Vieja National Park, Santa Rosa National Parkland a Palo Verde National Park. Tropické suché lesy sú menej husté preto je tu možné ľahšie pozorovať opice, vtáky, hady, jašterice, mačky a tiež úžasné stromy a kvety.

 

4, Mangrovníkové lesy

Mangrovníky sa nachádzajú pozdĺž pobrežia Tichého oceánu. Tento unikátny ekosystém sa vytvára v miestach, kde sa stretáva slaná a sladká voda.  V tomto regióne sú zaznamenávané nízke ročné zrážky a silné obdobia sucha.  Vonkajšie časti týchto oblastí sú mokrejšie a vnútorné oblasti sú často izolované od vody, ale v období prílivových dažďov sú dostatočne zásobované vodou.  Kostarika má 7 druhov mangrovníkových stromov. Ich korene sa často nachádzajú nad vodou. Tieto stromy pomáhajú stabilizovať oblasť v období prílivu.  V oblastí mangrovníkov nie je veľká rozmanitosť živočíšnych druhov, ale sú tu hniezda vtákov a  čulý morský život. Hady, opice, netopiere a leguány sa nachádzajú v biotope spolu s krabmi, homármi, krevetami a inými vodnými živočíchmi. 

 

5, Nížinné dažďové pralesy

Dažďové pralesy v Kostarických nížinách sa nachádzajú v oblastiach s nadmorskou výškou do 1000 metrov. Tieto oblasti zažívajú vysoké teploty a výdatné zrážky nepretržite počas celého roka.  Životné prostredie je vhodné pre rast a reprodukciu počas celého roka. Stromy pomáhajú vytvárať vrstevnatý ekosystém, ktorý podporuje mikro-prostredie a zvyšuje rozmanitosť druhov.  Lesy v nížinách sú plné mnohých živočíchov, vrátane púm, vtákov, netopierov a stromových žiab.


6, Lužné lesy

V blízkosti riek a potokov sa nachádzajú lužné lesy. Tieto lesy susedia s vodou a sú náchylné k zaplaveniu. Les pozdĺž rieky Rio Chirripo je jedným z príkladov lužného lesa v Kostarike. S vysokou vlhkosťou je tento biotop ideálny pre množstvo vodných živočíchov. Tiež sa tu nachádza mnoho druhov vtákov vrátane kolibríkov.

 

Analýza lesného porastu Kostariky medzi rokmi 1960 až 2013

Analýza štandardizovaných údajov naznačuje dva základné aspekty: po prvé, že zmeny lesného porastu sa v krajine vyskytujú v dvoch obdobiach a po druhé, že celková lesná pokrývka v krajine nikdy nebola pod 40%. 

Prvý z výsledkov naznačuje existenciu dvoch období. Prvé obdobie medzi rokmi 1960 a 1986 je definované, ako odlesňovanie. V tomto období sa pohybovalo pokrytie lesmi od 59,5% až po 40,8%. Miera odlesňovania v tomto období je ročne 1,21%. 

Druhé obdobie je možné nazvať, ako obnova lesa, začína sa v roku 1986 a končí v roku 2010. Počas tohto obdobia sa pokrytie krajiny lesom zvýšilo z 40,8% v roku 1986 na 51,4% v roku 2010. Počas tohto obdobia je miera odlesňovania ročne nižšia ako 0,25%.  Obnova lesa stále prebieha a v roku 2016 predstavuje plocha pokrytá lesom viac ako 52%.

Výsledky potvrdzujú výrazný nárast lesného hospodárstva v druhom období a nepatrnú mieru odlesňovania (menej ako 0,25% ročne) v porovnaní s ostatnými miestami v tropických oblastiach. Tento veľmi pozitívny trend je výsledkom práce mnohých vlád, ktoré zaviedli politiku ochrany prírody.

Systém spracovania drevnej hmoty, od výrubu až po export je v každom kroku kontrolovaný Ministerstvom lesov (MINAE).

- www.happyplanetindex.org
- www.globalforestwatch.org

 

3 z 15