sk
en de
ostrolucky

Udržateľnosť zdrojov

 

Drevo sa považuje za jeden z najvšestrannejších a najľahšie dostupných materiálov, púta svojou krásou, ľahkou opracovateľnosťou a odolnosťou. Jeho veľkou výhodou je aj obnoviteľnosť zdrojov. V minulosti sa ťažili stromy v podstate bez kontroly a nehľadiac sa na následky, ktoré môžu touto činnosťou vzniknúť. 

Ťažba dreva, či to už kontrolovaná, alebo ilegálna má najväčší podiel na úbytku lesov a ich postupné premieňanie na poľnohospodársku pôdu.  V každom ekosystéme hrajú stromy nezastupiteľnú úlohu ochrancov pôdy a živočíchov,  poskytujú živiny rastlinným spoločenstvám v ich blízkosti. V miestach, kde dôjde k výrubu stromov vznikajú pustatiny, pretože pôda je v týchto miestach pomerne chudobná na živiny a nie je možné ju z dlhodobého hľadiska využívať pre poľnohospodárske účely.

Krajiny s najväčšou plochou lesného porastu v roku 2000 v Mha (milión hektár)

 

Krajiny s najväčším počtom novozalesnených oblastí v období 2001-2012 v Mha (milión hektár)

 

Krajiny s najväčším úbytkom lesného porastu v období 2001-2014 v Mha (milión hektár)

 

Prečo sú dažďové pralesy ničené?

Každoročne sa zničí približne toľko dažďového pralesa, ako je rozloha štátu New Jersey. Rastliny a živočíchy, ktoré tu žili buď zahynú, alebo si musia nájsť nový domov. Hlavné príčiny ničenia pralesov sú:

- spracovanie dreva na palivo
- vytváranie plôch pre poľnohospodárstvo
- vytváranie pastvín pre dobytok
- spracovanie dreva pre stavebný priemysel
- výroba papiera
- ťažba nerastných surovín
- výstavba cestných komunikácií

Okrem týchto neprirodzených zásahov ohrozuje dažďové pralesy aj zmena klímy. Obdobia veľkého sucha v niektorých častiach Amazónie a Juhovýchodnej Ázie spôsobujú vymieranie stromov, čím sa nepriamo zvyšuje aj riziko lesných požiarov. V rokoch 2005 a 2010 zažila Amazónska oblasť najväčšie obdobie sucha, aké bolo kedy zaznamenané. Vyschli rieky a milióny akrov lesov zhorelo. Dym zasiahol rozsiahle oblasti, spôsobil veľké zdravotné komplikácie a blokáciu vzniku dažďových mrakov. Nezanedbateľným druhotným javom bola produkcia oxidu uhličitého do atmosféry, čo malo za následok zmenu klímy. V Indonézii boli tiež v rokoch 1982- 1983 a 1997-1998 veľké suchá, pri ktorých zhoreli milióny akrov lesa.

Tabuľka uvádza (v km²),  v ktorých krajinách došlo v období  2000-2012  k najväčším úbytkom dažďových pralesov.

 

Tropické pralesy sú veľmi bohaté ekosystémy, ktoré zastávajú hlavnú úlohu vo fungovaní planéty. Sú domovom asi 50% suchozemských druhov rastlín a živočíchov, čo z nich robí rozsiahlu knižnicu biologických a genetických zdrojov. Pralesy tiež pomáhajú udržiavať klímu regulovaním atmosferických plynov, stabilizujú dažďové zrážky, zabraňujú rozširovaniu púští a poskytujú množstvo ďalších ekologických funkcií. Napriek tomu sú tieto veľmi vzácne systémy najohrozenejšie na planéte. Presný odhad plôch  je predmetom diskusií, ale každý deň zmizne zo Zeme približne 32000 hektárov lesa a najmenej ďalších 32000 hektárov je nejakým spôsobom degradovaných. Odhaduje sa, že v období rokov 2000- 2005 bolo trvale zničených 10,4 milióna hektárov tropických lesov, čo predstavuje nárast od obdobia 1990- 2000, kedy sa odhadujú straty na 10,16 milióna hektárov.

 

Záchrana lesov

V minulosti bola ťažba dreva nekontrolovaná a úbytky lesných porastov začali výrazne klesať. Začiatkom 80. rokov sa začali touto problematikou zaoberať viacerí odborníci, mimovládne organizácie a na verejnosť začali presakovať informácie o vážnom stav tropických lesov. Najväčšie riziko hrozilo, že zničením viacerých rastlinných a živočíšnych druhov dôjde k zániku lesa a vzniku púští. Hlavnej úlohy ochrancov prírody sa zhostili organizácie, ako GREENPACE a Svetový prírodný fond (WWF). 


Situácia dospela do takého štádia, že bolo potrebné v tejto oblasti začať s výskumom, ktorého hlavnou úlohou bolo zmapovať stav lesov a vypracovať plán ich záchrany. Touto činnosťou sa zaoberalo Svetové kontrolne centrum ochrany prírody (WCMC) a Medzinárodný zväz na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN). Organizácia, ktorá prísne sleduje veľko-objemový predaj dreva ohrozených druhov stromov sa volá  CITES (Medzinárodná organizácia o obchode s ohrozenými druhmi volne žijúcich rastlín a živočíchov).

 

FSC

Táto činnosť samozrejme priniesla potrebné zmeny v podobe regulácie ťažby drevnej hmoty. V roku 1993 vznikla organizácia FSC (Rada pre starostlivosť o lesy), ktorej sídlo je v Bonne v Nemecku. Základnou činnosťou organizácie  je podpora environmentálne zodpovedného, sociálne prínosného a ekonomicky životaschopného hospodárenia s lesmi na celom svete, a tým napomôcť a chrániť ohrozené svetové lesy.

Organizácia FSC vytvorila 10 celosvetovo platných princípov a 56 kritérií pre lesné hospodárenie. Na ich základe vytvárajú jednotlivé národné pobočky FSC národné štandardy. Certifikácia FSC predstavuje systém Lesnej certifikácie, Certifikácie spotrebiteľského reťazca s celosvetovou pôsobnosťou a Podporou environmentálnych organizácii, ako sú WWF, alebo GREENPEACE a tiež veľkých obchodných reťazcov napríklad IKEA, HORNBACH a iné. Lesná certifikácia systémom FSC predstavuje proces kontroly konkrétneho lesa za účelom zistenia jeho obhospodarovania v súlade so štandardami FSC.  Certifikát spotrebiteľského reťazca (C-o-C) zaručuje, že konečný výrobok pochádza z lesa certifikovaného  FSC.  To znamená, že každý spracovateľ musí mať pre svoju činnosť certifikát  FSC a zákazníkovi to dáva istotu, že vlastní výrobok zo šetrne obhospodarovaných lesov.

 

CITES

Napriek tejto snahe v súčasnosti existuje viacero druhov drevín, ktoré sú sledované organizáciou CITES, čo znamená, že sú ohrozené. Ich zoznam sa z času na čas môže meniť. Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín bol podpísaný 3. marca 1973 vo Washingtone a platnosť nadobudol 1. júla 1975. Predmetom ochrany CITES je cca. 35 000 druhov rastlín v troch stupňoch ohrozenosti:

1, Príloha I (bezprostredné ohrozenie)
2, Príloha II (bezprostredné ohrozenie, ak by sa obchod s nimi nereguloval)
3, Príloha III (druhy, ktoré navrhujú jednotlivé štáty z dôvodu ich ohrozenia na ich území)

CITES-list

 

IUCN

Ďalšia organizácia, ktorá z pohľadu spracovateľov dreva a stolárov, ale aj ich zákazníkov stojí za povšimnutie je  Medzinárodná únia ochrany prírody (IUCN), ktorá vznikla v 1948 so sídlom vo Švajčiarskom meste Gland.

Poslaním IUCN je celosvetovo pomáhať v ochrane celistvosti, rozmanitosti prírody a zaisťovať, aby akékoľvek využívanie prírodných zdrojov bolo spravodlivé a ekologicky udržateľné. Pre nás je podstatné sledovať jej Červený zoznam ohrozených druhov™. Druhy v zozname sú zaradené do troch kategórií:

1, kriticky ohrozené (vysoké riziko zániku vo voľnej prírode v blízkej budúcnosti)
2, ohrozené (nie sú kriticky ohrozené, ale stále hrozí riziko zániku v krátkodobom horizonte)
3, zraniteľné (nie sú ohrozené, ale stále hrozí zánik v strednodobom horizonte)

Pri nákupe je potrebné poznať zdroj a pôvod dreva, žiadať od producentov príslušné doklady a certifikáty preukazujúce, že drevo pochádza z legálneho zdroja a tým prispievať k trvalej udržateľnosti zdrojov tohto vzácneho a krásneho materiálu pre ďalšie generácie.  Osud lesov je podmienený snahou o ich zachovanie a nákup exotických druhov drevín zo spoľahlivých zdrojov podporuje proces šetrného hospodárenia a tiež chráni dažďové pralesy. Vhodné je používanie recyklovaného, kalamitného dreva, dreviny vylovené z barín, močiarov, riek a jazier, ktoré sú podľa prieskumov veľkou zásobárňou kvalitnej drevnej suroviny. 

6 z 14