sk
en de
ostrolucky

Povrchová úprava

Kvalita povrchovej úpravy je jedným z faktorov, ktoré  najvýraznejšie ovplyvňujú výsledný vzhľad stola. Význam povrchovej úpravy spočíva v zvýraznení farby, štruktúry a kresby dreva, ďalej v ochrane pred znečistením a drobnými mechanickými poškodeniami. Správne zvolená a aplikovaná povrchová úprava tiež zlepšuje fyzikálne vlastnosti dreva a výrazne zvyšuje jeho životnosť a estetickú hodnotu.  Pre naše stoly si vyberáme exotické dreviny s výraznou farebnosťou, kresbou a štruktúrou, ktorú nie je potrebné farebne upravovať, z tohto dôvodu používame výlučne bezfarebnú úpravu dreva. Pri aplikácii používame iba prostriedky na prírodnej báze. 

 

 

Tvrdý voskový olej OSMO 

Firma OSMO vznikla pred viac ako 100 rokmi. Pred  40 rokmi vyvinula porézne, zdravotne nezávadné nátery na báze prírodných olejov a voskov. Nátery na drevo od tejto firmy rešpektujú skutočnosť, že drevo je „živý“ materiál a jeho bunky pohlcujú vlhkosť a opäť ju odovzdávajú späť do ovzdušia.  Pre dlhovekosť a kvalitu nášho nábytku z masívneho dreva je potrebné umožniť  drevu realizovať tento dôležitý proces. Tvrdý voskový olej zabezpečí drevu hĺbkovú ochranu prostredníctvom olejovej zložky, ktorá prenikne hlbšie do štruktúry dreva a vosk vytvorí odolný porézny povrch  zabezpečujúci drevu potrebné „dýchanie“.

na vrchnej časti vybrúsené surové drevo (brúsny papier 320), na spodnej časti drevo po prvom náteri tvrdým voskovým olejom OSMO

Hlavnými zložkami Tvrdého voskového oleja sú slnečnicový, sójový a bodliakový olej, karnaubový a kandelinový vosk, parafín, sušidlá a prídavné látky zabezpečujúce vodoodpudivosť, nearomatizovaný benzín neobsahujúci benzén. 

Drevo ošetrené týmto náterom je použiteľné aj v potravinárskom priemysle. Dobrú roztierateľnosť náteru zabezpečí odaromatizovaný benzín. Tvrdý voskový olej zvyšuje farebnú intenzitu dreva, odpudzuje vodu, nečistoty a je mimoriadne odolný voči mechanickému poškodeniu. Podľa normy DIN 68861-1A je odolný voči pôsobeniu vína, piva, coly, kávy, čaju, ovocným šťavám, mlieku a vode. Suchý náter je nezávadný pre ľudí, zvieratá a rastliny. Je odolný voči slinám a potu podľa normy DIN 53160, vhodný pre detské hračky podľa normy EN 71.3.


 

Nátery na báze včelieho vosku

Pri príprave povrchovej úpravy na báze včelieho vosku je nutné na miešanie používať nádobu z dvojitým dnom, nakoľko včelí vosk aj ostatné prísady, ktoré budeme používať sú horľavé. Nikdy ich nenahrievame priamo v nádobe, v ktorej by mohlo dôjsť k pripáleniu vosku a pri primiešaní ostatných prísad by mohla hmota vzplanúť. Vosk je vhodné pred použitím očistiť tak, že ho zabalíme do hrubo tkanej gázy a zohrejeme ho v nádobe s dvojitým dnom, po rozpustení tekutý vosk pretečie do nádoby a nečistoty ostanú zachytené na gáze. Na ohrievanie je najvhodnejšie používať elektrický ohrievač a pri práci používať ochranné prostriedky.

100% včelí vosk

Prvú receptúru pripravujeme z dvoch zložiek-  ľanového oleja a včelieho vosku v pomere 2:1 (dve objemové jednotky ľanového oleja a jednu objemovú jednotku včelieho vosku). Príprava je jednoduchá- najprv nadrobno postrúhame včelí vosk, tým zabezpečíme jeho rýchlejšie roztopenie. Vosk sa začne topiť, keď dosiahne teplotu 35-55°C . Na rozpustenie používame vždy nádobu s dvojitým dnom a topiaci vosk priebežne miešame, keď je rozpustený postupne za stáleho miešania prilejeme ľanový olej a 5 minút miešame. Necháme chvíľu vychladnúť a potom prelejeme do pripravenej nádoby. Stuhnutá zmes má konzistenciu podobnú vazelíne. Po vychladnutí nádobu uzavrieme a uložíme na suché a tmavé miesto. 
Na aplikáciu je najvhodnejšie použiť niekoľkokrát vypratú mäkkú bavlnenú látku. Najprv nanesieme krúživými pohybmi na povrch tenkú vrstvu a po 20- 40 minútach vyleštíme bavlnenou látkou. Dĺžka schnutia náteru je závislá od teploty v miestnosti, ideálna teplota na aplikáciu je 20-25°C. V prípade potreby môžeme proces ešte raz zopakovať. Pri použití tejto povrchovej úpravy dosiahneme rovnaký vizuálny efekt, ako pri použití tvrdého voskového oleja OSMO. Hlavný rozdiel je v tom, že povrch nie je taký odolný voči mechanickému poškodeniu. 

Druhá receptúra je podobná, ale do hmoty pridáme ešte terpentínový olej. Terpentín je tekutá látka bez zápachu, ktorá sa získava destiláciou živice z borovice. V tejto receptúre bude plniť funkciu riedidla. Jeho pridaním dosiahneme ľahšie roztierateľnú hmotu, ktorú je možné nanášať v tenších vrstvách. 
Pomer zložiek bude 1:1:1 (jedna objemová jednotka včelieho vosku, jedna objemová jednotka ľanového oleja a jedna objemová jednotka terpentínu). Postupujeme rovnako ako pri príprave prvej receptúry s tým rozdielom, že počas topenia vosku si zmiešame ľanový olej s terpentínom a po roztopení vosku pomaly, za stáleho miešania prilievame do nádoby s voskom. Hmotu miešame spolu približne 5 minút. Necháme mierne vychladnúť a prelejeme do sklenej nádoby. Po nanesení tenkej vrstvy hmoty bavlnenou handričkou, necháme cca. 30 minút schnúť a potom preleštíme mäkkou bavlnenou handričkou. Ak chceme dosiahnuť vyšší lesk môžeme aplikáciu po 24-48 hodinách zopakovať.

palmy Copernicia prunifera

Ak chceme dosiahnuť vyšší stupeň tvrdosti a jasu výsledného náteru, tak pri príprave obidvoch receptúr pridáme karnaubský vosk, ktorý rozpustíme spolu s včelím, tak že ním nahradíme 1/3, alebo 1/2 včelieho vosku. Karnaubský vosk sa získava z listov brazílskej palmy Copernicia prunifera a je jeden z najtvrdších prírodných voskov.

 

 

Šelaková politúra

Na najvyššom stupni povrchovej úpravy je ošetrenie dreva šelakovou politúrou.  Na prípravu politúry potrebujeme šelak a lieh. Šelak je produkt látkovej výmeny vošiek Coccus laca.

Šelakové šupiny majú žltohnedú farbu. Príprava šelakovej politúry spočíva v počiatočnom očistení šelakových šupín v denaturovanom alkohole v pomere 1:2 (jeden objemový diel šelaku a 2 objemové diely denaturovaného alkoholu), neskôr sa šelak niekoľko dní nechá rozpúšťať v denaturovanom liehu, počas ktorých ho niekoľkokrát premiešame. Potom ho precedíme do čistej uzatvárateľnej nádoby, aby sa tam nedostali usadené nečistoty a nerozpustené kúsky šelaku.

Jednoduchšie je kúpiť si už hotovú politúru, ktorá obsahuje viaceré komponenty, ktoré pozitívne ovplyvnia výsledný efekt a naviac zjednodušia prácu. Princíp úpravy povrchu pri šelakovaní je naniesť niekoľko desiatok vrstiev šelaku na dosku stola pomocou polírovacej lopty. Polírovaciu loptu si vyrobíme z  mäkkého ľanového plátna tak, že si najprv kus plátna vytvarujeme do guľovitého tvaru a položíme do stredu väčšej štvorhrannej handričky z rovnakého materiálu a zabalíme tak, aby na ploche, ktorou budeme nanášať politúru na dosku, neboli žiadne záhyby. 

Najprv je potrebné plochu vybrúsiť brúsnym papierom so zrnitosťou do minimálne 600 a potom drevo napustiť ľanovým olejom. Začneme nanášať najprv v smere rokov, potom nakríž a dokončime ešte raz v smere rokov dreva. Potom necháme olej vyschnúť minimálne 48 hodín a plochu znovu prebrúsime a dôkladne odstránime prach z vybrúsenia. Na takto pripravenú plochu nanášame  pomocou polírovacej lopty krúživými pohybmi politúru. Začneme v jednom rohu a postupne nanášame politúru po obvode až do stredu plochy. Celý proces sa musí uskutočniť bez prerušovania a rovnomerným tempom. V prípade potreby môžeme prstami na loptu pritlačiť, ak potrebujeme z nej dostať viac politúry, alebo naopak povoliť, ak nám z nej vyteká viac politúry. V tejto fáze, ktorú nazývame Základovanie, potrebujeme najprv vyplniť všetky póry na doske. Na tento účel slúži pemzový prášok, ktorým najprv posypeme plochu dosky a potom ju polírovacou loptou spolu s politúrou vtlačíme do pórov. Pemzový prášok môžeme nahradiť aj prípravkom, ktorý ponúkajú špecializovaní výrobcovia pre tento účel. Plochu necháme vyschnúť a nakoniec prebrúsime brúsnym papierom so zrnitosťou minimálne 600. V prípade potreby sa tento krok môže niekoľkokrát opakovať, až kým nevyplníme všetky póry a neostane nám dokonale rovná plocha. Ak je všetko v poriadku necháme plochu niekoľko dní vyschnúť pri teplote minimálne 22 °C.

Ďalej pokračujeme tak, že na plochu opäť nasypeme pemzový prášok a loptou ho spolu s politúrou vtláčame pohybmi v tvare osmičiek do dosky. Následne pridávame na plochu niekoľko kvapiek polírovacieho oleja a postupne používame stále redšiu politúru. Potom necháme plochu schnúť minimálne 48 hodín a pohľadom na dosku proti dopadu svetla kontrolujeme hladkosť plochy. V prípade potreby proces opakujeme, až do fázy, kým nie je plocha dokonale hladká.

Posledná fáza celého procesu sa nazýva leštenie a slúži v prvom rade na odstránenie zbytkov oleja, ak ostali na ploche z predošlej fázy. Zbytky oleja sa prejavujú v podobe matných plôch. V tejto fáze sa už nepoužíva pemzový prášok a politúra je pri leštení už veľmi riedka s nízkym obsahuje alkoholu. Pred samotným polírovaním nakvapkáme na plochu pár kvapiek polírovacieho oleja a leštíme kruhovými pohybmi a miernym tlakom vyvíjaným na plochu. Pri tejto práci musíme byť opatrní, aby sme nestrhli už nanesené vrstvy. Týmto postupne odstránime z dosky všetok olej. Keď celý obsah polírovacej lopty nanesieme na plochu, necháme ju aspoň týždeň schnúť. Nakoniec nakvapkáme do polírovacej lopty len alkohol a leštíme veľmi miernym tlakom a rýchlymi pohybmi lopty po ploche. Ak sa nám do lopty zachytávajú ešte zvyšky oleja, tkaninu lopty častejšie vymieňame, aby sme olej neroztierali stále po ploche.

Plochu leštíme až do doby, kým nie čistá až zrkadlovo lesklá bez bielych plôch. Na dôkladné vyzretie politúry je potrebných 80- 100 dní, počas ktorých by mala byť teplota v miestnosti 18-25 °C. Celý proces je časovo náročný a vyžaduje si vysokú remeselnú zručnosť. Výsledok je však veľmi hodnotný a vyzdvihne krásu a hĺbku dreva. Tento typ povrchovej úpravy je vysoko cenený, ale nevýhodou je vyššia náchylnosť na mechanické poškodenie a kontakt s liehovinami. Preto nie je táto povrchová úprava veľmi vhodná na stoly, ktoré sa denne používajú.

5 z 14